Biela stuha  
logo
+421 48 412 55 13ico_phone
bdnr@bdnr.skico_email
SK | EN

JANA JURÁŇOVÁ

 

 

Rodová expertka, spisovateľka, prekladateľka, redaktorka. Pôsobila ako dramaturgička Divadla pre deti a mládež v Trnave, od roku 1990 pôsobila v Slovenských pohľadoch a súčasne pracovala ako komentátorka Rádia Slobodná Európa. V tomto období sa podieľala na založení Slovenského centra PEN klubu a Nadácie Milana Šimečku. V roku 1992 s Janou Cvikovou a ďalšími ženami založila feministický vzdelávací a publikačný projekt ASPEKT, v ktorom pôsobí dodnes. V súčasnosti pracuje aj v Divadelnom ústave ako redaktorka.

 

Jana Juráňová preložila ako prvá esej Tri guiney do slovenského jazyka (2001).

 

 

Esej Tri guiney spolu s esejou Vlastná izba dnes už patrí k literárnej klasike, z ktorej vychádzajú mnohé prúdy feministickej reflexie. Vlastná izba je všeobecne známejšia. Tri guiney nie sú natoľko známe, hoci sa zaoberajú veľmi významným problémom: postavením žien vo verejnom živote, vzdelaním žien, systémom vzdelávania všeobecnejšie a čo je mimoriadne závažné, všetky tieto problémy smerujú k jednej centrálnej otázke a k hľadaniu odpovede na ňu: ako predchádzať vojne.

V čase keď som sedela nad textom knihy Tri guiney a ktosi doma zapol televízor v čase večerných správ, riadky Virginie Woolf sa mi zdali ako ten najaktuálnejší komentár k udalostiam v New Yorku a následne v Afganistane.

 

...

 

Pre poznanie diela Virginie Woolf je nesmierne dôležité hovoriť aj o tom, čo je rovnako závažné ako jej literárne majstrovstvo, a to sú jej občianske postoje, spoločenská a politická aktivita. Všetky tieto prvky sú nejakým spôsobom prítomné aj v jej prózach. V slovníkoch sa nepíše, že V. Woolf sa podieľala na prípravách formulácie Deklarácie Spojených národov z roku 1942. Patrila k skupine vtedajších intelektuálov a intelektuálok, ktorí a ktoré sa obávali vtedajšieho vývinu politiky.

 

...

 

Text Troch guineí sa skladá z troch častí – z odpovedí na list istého muža, ktorý sa pýta autorky, ako predísť vojne. Ide o celkom konkrétnu vojnu, ku ktorej sa vtedy práve schyľovalo, o druhú svetovú vojnu. My dnes už vieme, čo táto vojna znamenala a čo so sebou priniesla. Virginia Woolf, ľudia okolo nej a nielej oni, sa tejto vojny vtedy ešte len báli. Vieme, že veľmi oprávnene. Autor otázky ako zabrániť tejto vojne, kladie svoju otázku v čase, keď už v Španielsku zúrila občianska vojna. 

 

...

 

"Predstavte si, že vojvoda z Devonshiru sa s hviezdou a podväzkovým rádom vyberie dolu do kuchyne a povie umazanej slúžtičke, ktorá práve čistí zemiaky: ´Mary, prestaňte čistiť zemiaky a poďte mi pomôcť s výkladom tejto, trocha komplikovanej pasáže z Pindara.´ Nebola by Mary vydesená a nerozbehla by sa za kuchárkou Lujzou s krikom: ´Kristenanebi, náš pán sa zbláznil!´ Podobný výkrik sa derie na jazyk aj nám, keď nás, svoje sestry, synovia vzdelaných mužov žiadajú, aby sme zachránili kultúru a intelektuálnu slobodu". (s. 148) Celá kniha je vysvetlením dôvodov, prečo ženám chýba spoločenská a politická moc na to, aby sa mohli zasadiť za niečo také významné, ako je zastaviť vojnu, alebo prípravy na ňu.

 

...

 

V. Woolf je vo svojich esejach až nemilosrdne realistická, natoľko nemilosrdne, nakoľko bola realita v jej dobe nemilosrdná k ženám. Odkrýva fakty a súvislosti, ktoré boli dlhé storočia prekryté spoločenskou konvenciou, zvyklosťami, zaužívaným spôsobom života, tradíciou. Odkrýva mechanizmy týchto zvyklostí a tradícií a vylupuje z nich veľmi jasne to, čo dnes nazývame diskrimináciou žien. To je zrejme dôvod, prečo táto esej, ktorá nesie v sebe také významné posolstvo – snahu zabrániť vojne - nie je tak notoricky známa.

 

...

 

Odpoveď na otázku ako zabrániť vojne je totiž jasná: zmeniť spoločenský poriadok, vzdať sa moci, zmeniť štruktúru moci, zmeniť spoločenské mechanizmy. Fascinujúcim rozuzlením tejto knihy je otrasné poznanie: Rigídne dodržiavanie rodových stereotypov vyúsťuje do fašizmu. Záver eseje, hoci beznádejný, je mimoriadne očistný. Virginia Wolf povedala nahlas to, čo sa stáročia a tisícročia drží v tajnosti. Povedala to pred viac ako 50 rokmi a jej slová sú, žiaľ, stále veľmi aktuálne. Ženy disponujú veľmi malou finančnou mocou, ženy disponujú veľmi malou spoločenskou mocou, a čo je najdôležitejšie, štruktúra spoločenskej moci, tak ako ju poznáme, nie je riešením. Je zrelá na zmenu – už mnoho storočí.

 

Prednáška Jany Juráňovej: Tri Guiney Virginie Woolf (krátené)