Biela stuha  
logo
+421 48 412 55 13ico_phone
bdnr@bdnr.skico_email
SK | EN

Po prvýkrát sa súčasťou performancie stalo javiskové stvárnenie článkov, správ a zaujímavostí zo sveta "ženských časopisov". Novinky o ženách, interpretované očami herečiek T.W.I.G.Y., zazneli vo vtipnom podaní ako Živé ženské noviny. Čerešničkami na torte sa stali perlivé vvýroky známych mužov, ktorých nehynúci intelekt sa neraz pristavil aj pri zástupkyniach ženského pohlavia. No veď kto by pochyboval o bystrosti mysle takého pána, čo vyhlási, že: "Žena, ktorá číta je nebezpečná?" Perly o ženách, tvorili tragikomickú bodku Živých ženských novín.

 

Utorkový večer (29. 11.) priniesol scénické čítanie z románu Príbeh lásky storočia. Myšlienky a pocity ženy, žijúcej vo vzťahu s manželom-alkoholikom, v diele vynikajúcej švédskej autorky Märty Tikkanen.
Najvýraznejšie v scénické spracovaní zarezonovali atypické masky, ktoré originálnym spôsobom podčiarkovali jednotlivé línie pribehu. Maska zostavená z alkoholových "flakónov" a pohárikov, zakrýva tvár alkoholikovej manželky – tvár nie je dôležitá, slová, ktoré spoza nej hovorí, môžu patriť nejednej žene. Koruna z varešiek a dráteniek venčí kuchynskú líniu ženskej práce, ktorá je rovnako stereotypná, ako stereotypný pohyb hubky, kývajúcej sa zľava doprava ako perpetum-mobile v závere performancie. Ak tvár ženy nezostane navždy skrytá pod nánosmi týchto silných životných menovateľov, tvár ženy-spisovateľky, ostane rozpustená medzi riadkami jej textov, ktoré v performancii zastupovala posledná maska. Tri nevšedné masky diferencovali a zároveň zjednocovali hlavnú "hrdinku" románu, ktorú vytvárali spoločne herečky Alena Sušilová, Mária Šamajová a Anna Zemaníková.
Následná diskusia s Janou Raganovou (o.z. Nemlčme), nadviazala na jednu z tém zachytených v texte: tému rodovo podmieneného a sexuálneho násilia. V publiku zvlášť zarezonovala otázka veľkonočných "šibačkových a oblievačkových" tradícií a priniesla aj niekoľko osobných skúseností a názorov.
Večer sme zakončili symbolicky. V rámci 16 dní aktivizmu, sme spoločne vypískali násilie páchané na ženách.

 

  
 
 
 

 

Druhý performatívno-diskusný večer (30. 11.) ukončil projekt Živá ženská knižnica pre rok 2016. Autorkou predstavenou prostredníctvom scénického čítania bola významná anglická modernistka a reformátorka Virginia Woolf. Jej esej Tri guiney kriticky reflektuje postavenie žien najvyššej spoločenskej triedy (dcér vzdelaných mužov) v 30. rokoch v Anglicku. Jasnozrivo pomenuváva paralely medzi tradičným postavením žien, vzdelaním, patriarchálnym zriadením a fašizmom. Pred ženským tímom stála neľahká úloha: z náročného textu, ktorý je v originály na viac než 300 stranách nasýtený rozmanitými obsahmi, vytiahnuť slová, ktoré obsiahnu celú hĺbku myšlienok V. Woolf. A ešte ich aj zmysluplne interpretovať nezasväteným divákom a diváčkam. Vecný, niekedy až odborný text sa herečkám podarilo interpretovať zrozumiteľne, určite však odporúčame podrobné zoznámenie sa s kompletnou genialitou Troch guineí. Základné úvahy o ženskej diskriminácii, závažných problémoch vzdelávacieho procesu, blízkosti druhej svetovej vojny, sa v scénickom spracovaní zrkadlili na sústavnom a tichom plynutí neviditeľnej ženskej práce. Nekonečné prekladanie papierov, či takmer nebadateľné presýpanie gombíkov, sú na pozadí všetkých veľkých mužských slov a činov. Vtipným momentom bolo zámerne hyperbolizované gesto mužského lovu v podobe vypchatého zajaca, ktorý sa až príliš nedivadelne zjavil na scéne. Tento úsmevný moment dopĺňal šnúru historických fotografií presne dokumentujúcich určené role mužov a žien od narodenia až po... vojnu?

Hostkou druhého večera bola slovenská spisovateľka a prekladateľka Jana Juráňová, ktorá esej preložila v roku 2001 po prvýkrát do slovenského jazyka. V rámci diskusie nám Jana Juráňová priblížila život a dielo V. Woolf a najmä autorkine názory na spojitosti medzi tradičným postavením žien, násilím a vojnou. V závere diskusie sme sa zhodli, že esej Tri guiney nie je len archívnym historickým textom, ale väčšina mechanizmov, ktoré autorka tak presne popisuje, platia aj dnes (viac v článku Virginia Woolf nie je James Joyce v sukni).

 

      

 

   

 

Živá ženská knižnica pre rok 2016 skončila. Pokračujeme však aj v budúcom roku a vy sa už teraz môžete tešiť na ďalšie výnimočné ženské autorky, výnimočné hostky a dráždivé témy.

Do skorého čítania!

 

Živú ženskú knižnicu pripravili:

 

Scenár, réžia: Iva Š.

Účinkovali: Anna Zemaníková, Alena Sušilová, Mária Šamajová

Hudba: výber
Výtvarná spolupráca: Katarína Mažáryová

Technická spolupráca: Pavol Bukovina