Biela stuha  
logo
+421 48 412 55 13ico_phone
bdnr@bdnr.skico_email
SK | EN

Za posledný rok sa v Banskej Bystrici odohrali zaujímavé udalosti súvisiace s jednou zo slovenských priekopníčok ženského hnutia Teréziou Vansovou (1857 1942). Predstaviteľka počiatočnej vlny slovenského realizmu, autorka prvého po slovensky písaného dievčenského románu Sirota Podhradských a vydavateľka ženského časopisu Dennica bola donedávna bystrickými súčasníkmi vnímaná ako učebnicová postava, ktorá patrí do nenávratnej histórie. Treba o nej niečo vedieť, ale viac ich nemala prečo zaujímať. Samozrejme, odborníci zo ŠVK ‑ Literárneho a hudobného múzea ‑jej venovali aj budú venovať osobitnú pozornosť vo svojom fonde i expozícii, pozornosť sa dostáva miestu jej posledného odpočinku na evanjelickom cintoríne, ako aj pamätnej tabuli na dome v časti Formička, v ktorom vyše tridsať rokov žila a pôsobila. Dokonca známa súťažná prehliadka v umeleckom prednese poézie a prózy Vansovej Lomnická, ktorú takmer päťdesiat rokov organizuje Únia žien Slovenska, sa pred pár rokmi preniesla z miesta pôvodného konania v Starej Ľubovni práve do mesta pod Urpínom. Pevné miesto má Vansová aj v regionálnych historických publikáciách. Niečo sa však stalo. Historicky pravdivé literárne práce a ich autori majú čarovnú vlastnosť ‑ totiž po čase nadobúdajú aktuálnosť v nových spoločensko‑politických pomeroch. To sa prihodilo aj v prípade Terézie Vansovej. Najskôr ju pojal do svojho záujmového okruhu Banskobystrický okrášľovací spolok, ktorý sa podujal vrátiť lesk mestskému parku. Čistil, natieral, verný svojmu menu skrášľoval. Aby dotvoril atmosféru parku, rozhodol sa namaľovať aj verejné osvetlenie pozdĺž chodníkov a na krytoch uvedených telies umiestniť podoby významných osobností z histórie mesta ‑ popri Viliamovi Figušovi Bystrom, arch. Ladislavovi Hudecovi a iných je to aj Terézia Vansová. Nuž, aj to je zaujímavá forma prezentácie a upútavania pozornosti. Azda najrozšírenejšie autorkino dielo Recepty prastarej matere ‑ inšpirovalo jednu z banskobystrických reštaurácií v centre mesta, v blízkosti Stredoslovenského múzea. Do svojho jedálnička zaradila jedlá podľa jej návodu, čo podporila aj názorne na pútači s Vansovej portrétom. Bábkové divadlo na Rázcestí je zasa dlhodobo známe spracovávaním rodovej problematiky do pôsobivých divadelných predstavení. V programe T.W.I.G.A. a s podporou Nadácie Tatra banky v októbri t. r. uviedlo najnovšiu inscenáciu, pre ktorú bola inšpiráciou práve Terézia Vansová. Provokatívny názov T. V. recepty dával tušiť problematiku ‑ a neboli to iba kulinárske záležitosti. Zložitý životný osud autorky spred vyše sto rokov dával dostatok podnetov na spracovanie pôsobivého tvaru. Príbehu slovenskej ženy konca 19. a začiatku 20. storočia, ženy pokornej, všednej i nevšednej, oddanej aj revoltujúcej. Komorná scéna i obsadenie umožnili rozohrať vecnú aj emotívnu drámu, v ktorej nechýbali prvky humoru a hravosti. Najmä časť predstavenia, evokujúca Vansovú ako autorku knihy Recepty prastarej matere, kde herečky nápadito a zručne pracovali s kysnutým cestom. Slúžilo im nielen na kuchárske účely, ale jeho rozmanitým tvarovaním z neho spravili ďalšieho aktéra udalostí! Pod vedením riaditeľky divadla a scenáristky Ivety Škripkovej vzniklo tak provokujúce, poučné i tvorivé predstavenie, ktoré si určite zaslúži pozornosť širšej verejnosti.  
Sté výročie začiatku prvej svetovej vojny inšpirovalo Stredoslovenské múzeum k realizácii rozsiahlej výstavy o histórii 16. honvédskeho pešieho pluku, ktorý mal sídlo v Banskej Bystrici. Námet a scenár pomáhali dotvárať odborníci z rozličných odborov, ktorí mali jasný zámer ‑ ukázať tragédiu vojnového besnenia na príbehoch konkrétnych ľudí. Názov Veľká vojna v našich životoch dáva tušiť charakter výstavy, najväčší priestor tu majú malí hrdinovia, vojaci c.‑k. armády. Veď príslušníkmi uvedeného pluku boli napr. Jozef Gregor Tajovský, Ivan Krasko, Janko Filipča, Ján Móry, Ladislav Hudec a ďalší známi a neznámi ľudia. Popri hlavnom texte, ktorý informuje o základných historických faktoch, sa celou výstavou ako Ariadnina niť odvíjajú texty Terézie Vansovej, ktorými citlivo opísala atmosféru vojnových rokov 1914 ‑ 1918 v Banskej Bystrici. Pochádzajú z jej knihy Ján Vansa, v ktorej spracovala život a dielo svojho manžela. Je na neuverenie, aké sú priliehavé, výstižné a citlivé! Uľahčila nimi prácu autorom, ktorí nemuseli zložito vymýšľať, veď Terézia Vansová to dávno pred nimi autenticky a zrozumiteľne povedala za všetkých.