Dramatizácia dvoch literárnych diel v jednej inscenácii: Božena Slančíková-Timrava Za koho ísť?, Elena Maróthy-Šoltésová Moje deti. Inscenácia pokračuje v banskobystrickom hľadaní obrazov a osudov žien a skúma rôzne ženské roly, ktoré sú im "dané", bez ohľadu na storočie, v ktorom žijú.
Božena Slančíková-Timrava (2. október 1867, Polichno – 27. november 1951, Lučenec)
Vlastným menom Božena Slančíková, pseudonym – Timrava. Timrava sa odmietala vydať z rozumu, verila v pravú lásku a celý život ostala nevydatá. Nikdy netúžila po deťoch a aj za túto jej črtu ju súdobá spoločnosť odsudzovala. Napriek tomu, že láska bola často zobrazovanou témou v Timravinom diele, jej postoj k nej nebol nikdy sentimentálny, naopak, poukazovala na jej vypočítavosť, čím sa odlišovala od predošlej slovenskej prózy a zaradila sa medzi nadčasové slovenské autorky. Aj keď jej umelecká práca nenašla zaslúženú odozvu počas života, Timrava sa svojim dielom zaradila k vrcholovým autorkám slovenského realizmu a psychologizáciou postáv, ktorú do svojich diel vnášala, už predznačila cestu literárnej moderny. Najvýznamnejšie diela: poviedky Všetko za národ, Skon Paľa Ročku, Bez hrdosti, Dve doby a divadelné hry Chudobná rodina, Páva.
Poviedka Za koho ísť (1893) je Timraviným prozaickým debutom. Hovorí o stavoch a pocitoch mladej nevydatej ženy, ktorá práve rozhoduje o smere svojho milostného života. No Timrava realitu opäť nevykresľuje sentimentálne, naopak jej pohľad na ženu je ironický, až mierne karikujúci. Otázky ako žiť – nežiť bez lásky? Do koho sa zamilovať? Ako ostať sama sebou? Ako si vybrať?, v tomto diele rezonujú najsilnejšie.
Elena Maróthy-Šoltésová (6. január 1855, Krupina – 11. február 1939, Martin)
Patrila medzi najvýznamnejšie slovenské ženské osobnosti na prelome 19. a 20. storočia. Iniciovala založenie ženského spolku Živena, ktorý podporoval tendenciu národno obrodeneckých snáh Slovákov a Sloveniek v 19. storočí, podporoval vzdelávanie žien a ich angažovanie vo veciach verejných. Pod vedením Šoltésovej zriadila Živena niekoľko rodinných škôl a kurzov pre dievčatá. Najvýznamnejšie diela: novely Prvé previnenia, Popolka, Za letného večera a dvojzväzkový román Proti prúdu.
Autorkiným najúspešnejším dielom sú Moje deti (1923-1924), preložené do viacerých jazykov. Dielo nie je iba prienikom do duše detí, výrazne sa v ňom prejavujú autorkin demokratizmus a dar pokory a tolerancie voči životu/Bohu v kombinácii s odvahou hovoriť otvorene o ženskom údele. Dielo zobrazuje individualitu vydatej matky dvoch detí, jej pochybnosti ohľadom výchovy a noriem správania vo vzťahu matka - dieťa, ako aj strachy a radosti obyčajnej mamy.
Témy pre pedagógov SŠ a VŠ:
– možnosť zoznámiť sa s dedičstvom slovenskej literatúry, tvorbou predstaviteliek slovenského realizmu Eleny Maróthy-Šoltésovej, Boženy Slančíkovej-Timravy, ktoré nie sú často uvádzané na javiskách slovenských divadiel. Román E. M. Šoltésovej Moje deti je zdramatizovaný prvýkrát v slovenskom divadle práve v BDNR
– porovnanie postavenia ženy v minulom a súčasnom období, rozdiely, posuny a identické (ne)premeny. Údel žien vo vtedajšej a súčasnej spoločnosti.
– vplyv politickej situácie na postavenie človeka/ženy, a možnosti voľby v danej politickej a historickej epoche, odraz pre súčasné postavenie mladých ľudí
– otázky materstva – výchovy detí a prenos tradičných názorov na výchovu detí
– otázky vydať sa (dané žene) v protiklade so zmyslom niečo iné spraviť a dokázať, ak je to možné, a či je to vôbec aj dneska možné?
– priestor pre spojenie minulosti a súčasnosti v divadle, svedectvo toho, prečo je divadlo silným tlmočníkom ľudského údelu bez ohľadu na čas a priestor, kde sa príbeh odohráva
– oživenie slovenskej klasickej literatúry súčasným divadelným jazykom, ktorý osloví bežného diváka/čku
Scenár a réžia: Iva Š.
Dramaturgická spolupráca: Marián Pecko
Kostýmy, bábky: Eva Farkašová a. h.
Hudba: Juraj Haško a. h., výber (zulu wedding sond, Godspeed Monheim, Colleen The Cello song, W.A. Mozart)
Hrajú: Marianna Mackurová, Ivana Kováčová/Adriana Krestianová a. h., Mária Danadová a. h.
Zvuk a svetlo: Ivan Kapsiar
Vyrobili: ateliéry BDNR v spolupráci s Evou Farkašovou
Foto: Dodo Šamaj
Inscenácia účinkovala na medzinárodnom festivale Bábka je človek vo Varšave v r. 2011, na festivale Bábková Žilina v r. 2011, na festivale Zámocké hry zvolenské v r. 2011, na festivale Femfest v Prešove v r. 2011 (bola tam vyhlásená za najlepšiu akciu festivalu), na festivale Slovenský víkend v Prahe v r. 2012, na Metamorphosis festivale v Pécsi v r. 2013, na festivale Loutkářská Chrudim v Chrudime v r. 2013, na festivale Kopřiva 2013 v Kopřivnici, na festivale Pierrot v Starej Zagore v Bulgarsku v r. 2013. Herečka Mária Danadová získala prémiu Slovenského literárneho fondu za stvárnenie Matky v inscenácii Variácie lásky v r. 2011.
Dĺžka predstavenia: 65 min.
Premiéra: 24. 3. 2011
Účinkovanie na festivaloch:
Bábka je človek 2011, Varšava, PL, Bábková Žilina 2011, Zámocké hry zvolenské 2011, Femfest 2011 Prešov, Slovenský víkend v Prahe 2012, ČR, Metamorphosis festival 2013, Pécs, HU, Loutkářská Chrudim 2013, ČR, Kopřiva 2013, Kopřivnica, ČR, festival Pierrot 2013, Stará Zagora, BG.
