Biela stuha  
logo
+421 48 412 55 13ico_phone
bdnr@bdnr.skico_email
SK | EN
LIST ČIERNEMU SYNOVI
 
 

Farba pleti ako farba pulóvra? Adaptácia poviedky Ireny Brežnej o prekonávaní strachu z cudzoty.

 

„Matka na pieskovisku sa láskyplne sklonila k svojej dvojročnej dcérke, prstom ukázala na teba a ako sprievodkyňa v botanickej záhrade poučujúco povedala: Toto je černoško. Nad pieskom sa rozhostilo ticho. Ticho poznania, stuhnutia pred veľkou vojnou. Sklonila som sa k tebe, vystrela som prst a povedala: A toto je syrová Švajčiaročka. Nik ma však nepočul. Bola to taká malicherná pomsta, ktorej som sa dopustila v myšlienkach, o niekoľko hodín neskôr, doma, v noci, keď som bdela nad tebou.“ (Brežná, I.: List čiernemu synovi)

 

Inscenácia List čiernemu synovi vznikla adaptáciou poviedky Ireny Brežnej. Intímna výpoveď bielej matky, ktorá čaká a porodí čierne dieťa je vytvorená na základe autentických zážitkov a skúseností,  v ktorých sa stretávala so strachom z cudzoty a inakosti v bielej krajine a spoznávaním kultúry afrických predkov svojho syna.

 

„Emigrácia je proces, ktorý sa nikdy nekončí.“ (I. B.)
Irena Brežná sa narodila v roku 1950 v Bratislave, detstvo prežila v Trenčíne. Po maturite v Bratislave emigrovala v roku 1968 s rodičmi do Švajčiarska, kde odvtedy žije a pracuje. Študovala slavistiku, filozofiu a psychológiu na Univerzite v Bazileji. Pracovala ako publicistka, psychologička, učiteľka ruštiny, prekladateľka a tlmočníčka, koordinátorka v Amnesty International a vojnová reportérka. Realizovala a podporovala rôzne humanitné a ženské projekty v Guinei, Rusku, Čečensku a na Slovensku. S Aspektom spolupracovala od jeho vzniku. Píše prevažne po nemecky, za svoje publicistické a literárne texty získala viacero ocenení, o. i. najprestížnejšiu cenu za nemeckú publicistiku Theodora Wolffa v Berlíne v r. 2002 a dvakrát cenu feministického časopisu Emma v Kolíne. Pravidelne prispieva do švajčiarskych a nemeckých médií, o. i. do Neue Zürcher Zeitung, Die Zeit, WDR. V nemčine publikovala devät kníh, ako napríklad zbierku esejí a reportáží z východnej a strednej Európy pod názvom Die Sammlerin der Seelen (Zberateľka duší; Aufbau Verlag, 2003) a román Die beste aller Welten (Edition Ebersbach, 2008; v slovenčine vyšiel pod názvom Na slepačích krídlach, 2007). Okrem časopiseckých textov jej v slovenskom preklade vyšla próza Psoriáza, moja láska (Archa, 1992), v nemčine pod názvom Schuppenhaut a kniha próz, esejí a publicistických článkov pod názvom Tekutý fetiš (ASPEKT, 2005). Najnovší román Die undankbare Fremde/Nevďačná cudzin(k)a (Galiani Verlag Berlin, 2012) možno chápať ako pokračovanie osudu hlavnej hrdinky knihy Na slepačích krídlach, ktorá dospieva a emigruje do Švajčiarska. Týždenník Die Zeit po vydaní románu Nevďačná cudzinka Brežnú označil za najlepšiu prisťahovalkyňu Švajčiarska. Za tento román s obrovskou výbušnou silou Brežná dostala v roku 2012 v Berne švajčiarsku národnú literárnu cenu, najväčšie literárne ocenenie. Za text List čiernemu synovi dostala mediálnu cenu proti rasizmu Nadácie Christopha Eckensteina v Ženeve v roku 1989.

 

Témy pre pedagógov SŠ a VŠ:
téma prekonávania rasistických prejavov
téma prekonávania xenofóbie (strach, nedôvera, nepriateľstvo a odpor voči všetkému cudziemu)
téma tolerancie inakosti, rovnocennosti

 

Preklad: Jana Cviková
Výtvarná spolupráca: Miriam Struhárová a. h.
Hudobná spolupráca: Katarína Máliková a. h., výber (africká ľudová uspávanka Thula baba, thula sana, slovenská ľudová pieseň Čierne oči, choďte spať, uspávanka Johannesa Brahmsa Wiegenlied: Guten Abend, gute Nacht)
Dramaturgická spolupráca: Lea Vitkovská
Réžia: Iva Š.
Hrajú: Mária Šamajová, Marianna Mackurová, Andrea Krestianová a. h./Eva Dočolomanská

 

Výroba: ateliéry BDNR pod vedením Kataríny Mažáryovej
Foto: Lea Vitkovská

 

Realizované v rámci projektu ŽENSKÉ ÚTEKY, s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd LP-2013.
 

Premiéra: 6. 11. 2013