Biela stuha  
logo
PREMIÉRA EURÓPA V KOREŠPONDENCII UŽ ZA :
Viac informácii
+421 48 412 55 13ico_phone
bdnr@bdnr.skico_email
SK | EN
Židovské rozprávky
 
 

Tretie pokračovanie inonárodných príbehov z cyklu Rozprávková geografia.

 

Prečo s deťmi hovoriť o iných kultúrach?

 

V aktuálnom čase prinášajú televízia, rádiá, noviny a facebooky obrovské množstvo informácií o medzinárodnej situácii, o vojnách, migračnej kríze, teroristických útokoch, kultúrnych a náboženských odlišnostiach. Deti tieto správy vnímajú. Domnievame sa, že je potrebné sprostredkovať informácie vyvažujúce rozdiely a bariéry medzi národmi a kultúrami, medzi ľudmi, a to menej schematickým a zjednodušeným spôsobom, akým sú príslušníci/čky iných národov a národností zobrazovaní v populárnom priemysle. V tom je zmysel nášho projektu Rozprávková geografia.

 

ŽIDOVSKÉ ROZPRÁVKY

Marián Pecko, režisér tretej časti Rozprávkovej geografie, sa do kontaktu so židovskou kultúrou dostal už niekoľkokrát. V ostravskom divadle pri inscenovaní hry Israela Horovitza Lebensraum, v Pardubiciach pri insenácii Kejklíř z Lublinu. V rámci Slovenska režijne interpretoval legendárny príbeh Ladislava Grosmana Obchod na korze (DJZ Prešov). Išlo o inscenácie pre dospelé publikum.

 

„Tentokrát som sa pokúsil dozvedieť o čom sa dospelí rozprávajú s deťmi. A zistil som, že to vôbec nie je jednoduché. Dozvedel som sa, že hebrejčina nemá výraz pre slovo "rozprávka". Židovský rozprávkar neexistuje, existuje len akýsi vykladač. Židovské príbehy nikdy nechceli zachytiť to, čo je prchavé, ale čo je trvalé. Židov nezaujíma predstava, ale pravda. Majú veľa mýtov a legiend, no ich hrdinami sú hlavne historické postavy.“
Režisér MP.

 

Tak sa pozrime ako hľadanie (ne)rozprávkových príbehov dopadlo…

 

Keď som bola malá, začula som kdesi slovo „chelmčan“. Vôbec som vtedy netušila, že niekde v Poľsku existuje mesto, ktoré sa volá Chelm a ktorého obyvatelia, Chelmčania, sú vlmi známi po celom svete. Niektorí totiž Chelmčanov považujú za veľkých hlupákov, niektorí za mudrcov a iní ich dokonca nazývajú hrdinami.

Každý národ má svojich „mudrcov“, každý národ má mesto, o ktorom sa rozprávajú komické príbehy a zábavné historky. 

Po celej Európe krúžia veľmi podobné príbehy: o obyvateľoch anglického mestečka Gotham, gréckej Abdery, nemeckého Schildu, francúzského Zvonodrozdova (Clochemerle), či slovenského Kocúrkova.

A Židia majú svoj Chelm. O niektorých občanoch z tohto (ne)obyčajného mesta, Vám dnes porozprávame...

Shalom aleikhem.

Mier s tebou.

 

 

Issac Bashevis Singer (1902-1991)

vlastným menom Icek Hersz Zynger. Americký spisovateľ poľského pôvodu, narodil sa v dedine Leoncin, blízko Varšavy, písal v jazyku Jidiš. V roku 1935, 4 roky pred nemeckou okupáciou Poľska, Singer emigrovaal do Spojených štátov amerických. Umrel na Floride. Je autorom mnohých diel pre mládež, románov a utobiorafickych diel. Nevyhýbal sa ani, na tú dobu šokujúcim, tabuizovaným témam, ako napr. ženská homosexualita (Zeitl and Rickel, 1968), transvestitizmus (Yentl the Yeshiva Boy, 1983) alebo téme diabolského posadnutia rabínov (Zeidlus the Pope). V roku 1978 získal Nobelovu cenu za literatúru.

 

Menachem Kipnis (1878 – 1942)

bol prominentnou osobnosťou vo varšavských židovských kultúrnych kruhoch. Bol aktívnym členom riadiaceho výboru Jidišskej literárnej únie, členom Varšavskej spoločnosti židovskej hudby, spoluzakladateľom Inštitútu židovskej hudby, členom riadiaceho výboru židovského ľudového zboru a iniciátorom veľkých hudobných podujatí. Začínal ako spevák, neskôr vynikal ako hudobný kritik, odborník a zberateľ hudby jidiš a židovského folklóru. Po vypuknutí vojny sa nepokúsil uniknúť z Varšavy, s pomocou niektorých ďalších hudobníkov zorganizoval židovský symfonický orchester, ktorý sa stal pýchou židovskej Varšavy. Mal šťastie a vzácnu česť umrieť prirodzenou smrťou a bol jedným z mála Židov, ktorí boli pochovaní na židovskom cintoríne.

 

Autori: Isaac Bashevis Singer, Menachem Kipnis 
Výprava: Ivana Macková a.h. 
Hudba:
 Róbert Mankovecký a.h.

Scenár, réžia: Marián Pecko

 

Účinkujú: Ivana Kováčová, Filip Štrba

 

Verejná prezantácia: 14. 5. 2017

Premiéra: 11. 6. 2017 

 

Foto: Dodo Šamaj

 

Podporené z verejných zdrojov Fondom na podporu umenia.