Biela stuha  
logo
+421 48 412 55 13ico_phone
bdnr@bdnr.skico_email
SK | EN
Cestovný zápisník z projektu STOP EXTRÉMIZMU!

19. február 2016: Univerzita Konštantína Filozofa, Súkromné konzervatórium
Nitra: Staré divadlo Karola Spišáka

 

Nitra nás privítala vetrom a dažďom. No aj krásnymi priestormi Starého divadla Karola Spišáka. Jedna z posledných častí projektu STOP EXTRÉMIZMU!, stretnutie so študentami/tkami súkromného nitrianskeho konzervatória a vysokoškolákmi/čkami UKF, malo prebehnúť v divadelnom štúdiu Tatra. Na nitrianskom javisku mala premiéru naša nová spolupracovníčka, členka Amnesty International, Zuzana Saboóvá, ktorá so študentami/tkami po predstavení diskutovala.

Nitrianski študenti/tky boli mimoriadne pozorným publikom, ktorého sa predstavenie dotklo témou aj spracovaním. Svedčilil o tom nielen ohlasy z knihy návštev ale najmä viacnásobný potlesk a záverečná standing ovation. A ktoré myšlienky sa divákov/čok dotkli najviac? Pýtala sa Zuzka na začiatku diskusie:

 

"Zapamätal som si ten citát, že duša je bezfarebná."

"Nemáme sa nechať zošnurovať."

"Odkaz na to typické slovenské rozmýšľanie - ostaňme na tých svojich zvyklostiach a tradíciách a nič iné neprijímajme."

 

Publikum vyjadrilo vlastný názor na odsudzovanie, rasizmus a strach z nepoznaného. Okrem témy diskriminácie na Slovensku a emigračnej krízy, si Zuzana našla so študentami/tkami spoločnú reč pri otázkach médií, informácií/informovanosti a mediálnej manipulácie. Študentom/tkám z katedry žurnalistiky UKF boli "mediálne" témy blízke a obsažnú diskusiu zakončili potleskom a konštatovaním: 

 

"Ďakujem. Zmenila som názor!" alebo "Krásne strávené dopoludnie." 

 

Po predstavení pre študentov/tky sa v Starom divadle Karola Spišáka odohralo aj večerné predstavenie pre verejnosť. 

Ďakujeme kolegom a kolegyniam za pozvanie a nitrianskym divákom a diváčkam za výbornú atmosféru pri obidvoch predstaveniach.

 

Monika Tatarková

 

   

                Zuzana Saboóvá

 

   

 

____________

 

27. január 2016: Pedagogická a sociálna akadémia, Turčianske Teplice

 

Prvý dojem bol výborný. Krásna historická budova, príroda všade okolo nás, očarujúce prostredie, napriek bohatej snehovej prikrývke. Telocvičňa PaSA sa premenila na divadelný priestor. Pre študentky to bola novinka, doteraz navštívili predstavenia len priamo v divadle, prevažne v tom našom. Na PaSA-u sme prišli ako k dlhoročným priateľkám, ktoré divadlo majú rady a v rámci štúdia sa venujú aj dramatickej príprave. List čiernemu synovi v nich našiel publikum dramaticky vzdelané a umelecky citlivé. Živý dialóg tak mohol vzniknúť medzi publikom a herečkami v rámci predstavenia, ako aj neskôr v rámci diskusie. 

Po prvýkrát sa nám v rámci projektu STOP EXTRÉMIZMU! stalo, že študenti/študentky nemali žiadne otázky k predstaveniu. Bez problémov sa napojili na špecifický divadelný jazyk, suverénne rozpoznali základné inscenačné kamene, ako napr. ženský chór. Aktívne návštevy divadelných predstavení padli u dievčat z PaSA očividne na úrodnú pôdu. V rámci diskusie sa študentky najviac zaujímali o osudy autorky - Ireny Brežnej a jej syna. Pani Brežná navštívila BDNR pred dvomi mesiacmi, s dievčatami som sa tak mohla podeliť o aktuálne informácie. Po prvýkrát nebol záujem diskutovať o "horúcich" témach akými sú utečenecká kríza či rómska otázka. Otvorili sme zdanlivo menej vážne témy, osviežujúcou bola diskusia o predsudkoch voči dredom:

 

"Veľmi pekné pedstavenie, buďme na seba dobrí a neodsudzujme ľudí nielen kvôli farbe pleti ale aj kvôli dredom." zanechala v zájazdovej kronike odkaz dredatá Soňa. 

 

"Ďakujem, že som mala možnosť zúčastniť sa. Skvelé herecké výkony a idea naozaj na zamyslenie." odkaz študentky z 3.C.

 

"Ďakujeme za kultúrny zážitok, príďte nás ešte niekedy navštíviť."

A na milé pozvanie študentiek 2. A. odpovedáme - ďakujeme za pozorné a inteligentné publikum, veľmi sa tešíme, keď opäť zavítame do vášho príjemného prostredia. Určite nás čaká ďalšie výnimočné divadelné stretnutie!   

 

List čiernemu synovi sa v rámci projektu STOP EXTRÉMIZMU! najbližšie predstaví stredoškolákom/stredoškoláčkam 19. februára v Starom divadle Karola Spišáka v Nitre.

 

Monika Tatarková

_________________

 

16. december 2015: Súkromné gymnázium, Žilina

 

Priamo v telocvični Súkromného gymnázia sa uskutočnil posledný decembrový projekt STOP EXTŔEMIZMU! Po vyhrotenej skúsenosti so žilinskými študentami/študentkami SOAZA z predchádzajúceho dňa, ma predstava ďalšej diskusie napĺňala obavami... No už po prvej tretine predstavenia som vedela, že dialóg medzi javiskom a hľadiskom a neskôr dialóg medzi diskutérmi a diskutérkami prebehne v oveľa príbuznejších vlnových dĺžkach. 

Napriek živému kontaktu herečiek s divákmi a diváčkami, veľa z nich ostalo po predstavení rozpačitých - nikdy sa nestretli s divadelnou formou, akou je spracovaný List čiernemu synovi. Podľa ich neskorších slov, diskusia pomohla objasniť aj niektoré problematické aspekty predstavenia. Napriek tomu bola téma predstavenia zrozumiteľná každému divákovi/diváčke, to je podstatné, na tomto pochopení sme stavali v ďalšom kole diskusie. 

Zmena oproti minulému dňu bola markantná. Študenti a študentky diskutovali veľmi disciplinovane, napriek tomu obsažne a voľne, najmä o rómskej otázke a otázke utečeneckej krízy.

 

Postreh Dominika, ktorý nás všetkých mimoriadne upútal:

"Výchova robí veľa. Často sa stáva, že preberáme názory, ktoré počujeme doma. Dalo by sa povedať, že dokonca žijeme životom svojich rodičov."

 

V podobnom duchu reagoval Rasťo - jeden z najvýrečnejších účastníkov diskusie, keď spolužiakov/spolužiačky vystríhal pred manipuláciou. 

Po skončení diskusie svoj názor vpísal aj do zájazdovej knihy: Nemali by sme robiť rozdiely medzi bielymi a čiernymi. RASIZMUS NIE JE SPRÁVNY.

 

Nakoniec dievčatá Nikol a Samanta spoločne vyslovili ideu, ktorou s väčšími, či menšími odchýlkami žijú všetci študenti/študentky, ktorí/é sa zúčastnili projektu:

"Nezáleží na tom, či má človek bielu alebo čiernu farbu pleti. Dôležité je ako koná, podľa toho by sme ho mali posudzovať."

 

Tolerancia - aj keď mimoriadne ťažko dosiahnuteľná - zrejme prináša ROVNOVÁHU a SPRAVODLIVOSŤ, ktoré by v demokratickej spoločnosti rozhodne nemali chýbať.

 

Osobne ďakujem študentom a študentkám Súkromného gymnázia a pánovi riaditeľovi Matúšovi Dobešovi za živé prostredie a príjemný zážitok z realizácie poslednej časti projektu STOP EXTRÉMIZMU! v roku 2015.

 

Monika Tatarková

 

   

 

   

 


_____________ 

 

 

 

15. december 2015: Súkromná obchodná akadémia v Žiline, Stanica Žilina-Záriečie

 

Kooperáciou riaditeľa SOAZA Tomáša Milatu a projektového manažéra kultúrno - divadelného priestoru Stanica Žilina - Záriečie Róberta Blaška, sa projekt STOP EXTRÉMIZMU! dostal pred študentov a študentky Obchodnej akadémie. "Staničná zastávka" projektu bola rozdelená do troch častí - List čiernemu synovi videli študenti a študentky prvého, druhého aj tretieho ročníka. Všetky tri skupiny diskutovali s dramaturgičkou divadla - so mnou. Účasť na predchádzajúcich diskusiách s Radom Slobodom mi bola pri žilinskom publiku viac než na prospech. Zvlášť preto, že intolerancia inakosti a radikalita názorov mladých ľudí zo SAOZA, ma mimoriadne zaskočila... Kulminačným bodom sa stala utečenecká otázka.

 

STOP EXTRÉMIZMU! - názov projektu bol ako motto pre trojdielnu žilinskú zastávku viac než príhodný... 

 

Po živej diskusii sa však o slovo prihlásila aj menej radikálna časť publika a niektorí jednotlivci vyjadrili hanbu a ľútosť nad názormi svojich spolužiakov a spolužiačok. Podobné pocity s nami zdieľali aj pedagogičky SOAZA. 

 

"Ďakujeme za kultúrne predstavenie, ktoré dalo možnosť našim študentom kriticky rozmýšľať. Skvelé herecké výkony, "horúca" téma a k nej diskusia boli obohatením pre SOAZU. Prajeme veľa úspechov a dúfame v ďalšiu spoluprácu." Pedagogička, ktorá sa po prvom predstavení vrátila aj s poslednou študentskou skupinou.

 

Emocionálnym vrcholom sa pre mňa stal rozhovor s jednou zo študentiek - Patríciou, ktorej otec je Pakistanec a mama Slovenka. Patrícia žije v ovzduší zmienených názorov. Po rozhovore vo mne rezonovali útržky Paťkiných slov:

"...každý deň sa ku mne správajú rasisticky... v lete som bola na Cypre, oddýchla som si od predsudkov... už sa neviem dočkať kedy odtiaľto odídem..."   

 

Dúfam, že predstavenie List čiernemu synovi a projekt STOP EXTRÉMIZMU! pomôžu žilinským študentom a študentkám v akceptácií zástupcov/kýň menšín, akou je aj ich spolužiačka Patrícia. 

 

 

Monika Tatarková

___________ 

 

7. december 2015: Divadlo TICHO a spol., Bratislava

 

Zmiešané okolnosti - minifestival Byť či nebyť a projekt STOP EXTRÉMIZMU!

Zmiešané regióny - banskobytrické divadlo pred bratislavským publikom.

Zmiešané publikum - študenti a študentky zo Súkromnej záhradníckej školy Gustáva Čejku z Malinova, študenti a študentky rôznych stredných škôl z Bratislavy, verejnosť laická, verejnosť odborná, kolegovia divadelníci a kolegyne divadelníčky...

Zmiešaná diskusia - na témy financovania kultúry na Slovensku, cenzúry v umení, extrémizmu..., diskutér a diskutérky z umeleckej aj mimoumeleckej oblasti: riaditeľka BDNR Iveta Škripková, riaditeľka Divadla Štúdio Tanca Zuzana Hájková, Jozef Kovalčík riaditeľ Fondu na podporu umenia, aktivistka a právnička Mária Kolíková, moderátorka diskusie Ľuba Lesná. 

 

Zmiešané okolnosti - jednoznačná odozva: 

Ďakujem a súhlasím, je to realita. Neplatí to len na farbu pleti ale aj na národnosť. Mali by sme sa uvedomiť a vstúpiť do seba, zamyslieť sa nad životom. Lebo je to v nás všetkých. Študentka SŠ

 

Zo všetkých predstavení, ktoré som doteraz videl, bolo toto najzaujímavejšie! Nesie naozajstné posolstvo, ktoré by sme mali počúvať. Veľmi ma bolí, keď človeka odsúdia, aj keď môže byť dobrý a krásny vo vnútri. Len preto, že nemá správnu farbu pleti. Je to asi tak, že ľudia majú strach pred tými, ktorí vyzerajú byť iní... 

Ďakujem za tento krásny zážitok! (Divák, zástupca laickej verejnosti - voľný prepis z AJ)

 

Ďakujem, že som mala možnosť aj z druhej strany vidieť reálne problémy dnešnej spoločnosti a to predsudky a rasizmus. V súčasnosti je potrebné ukazovať, že za tým je len strach a obavy. Verím, že keď sa raz rozplynú všetky náboženstvá a zmiznú všetci mystici a vodcovia, zmizne aj problém "iného" zafarbenia a pleti. Verím v lásku v srdciach všetkých ľudí na celom svete...

Ďakujem, že toto predstavenie mohli vidieť aj moji študenti a budeme môcť o hre diskutovať. Pedagogička z Malinova

 

 

Monika Tatarková

______________

 

25. november 2015: Súkromné gymnázium, Topoľčany

 

Aj november 2015 bol mesiacom, v ktorom sme realizovali projekt STOP EXTRÉMIZMU! Hoci sa stretnutie mladých ľudí s problematikou xenofóbie a rasizmu uskutočnilo len raz, bolo o to výnimočnejšie.

 

24. a 25. novembra sme mali tú česť privítať v divadle slovenko-švajčiarsku spisovateľku a autorku poviedkovej predlohy k inscenácii List čiernemu synovi Irenu Brežnú. Po účasti na večernom predstavení v utorok 24. 11. sa na druhý deň pani Brežná stala vítanou diskutérkou v rámci projektu. S divákmi/čkami rozobrala predstavenie, témy xenofóbie a migrácie ale aj správanie a prístup k mladým ľuďom na školách a generačnú hierarchizáciu spoločnosti.

 

Nemecky hovoriaci študenti a študentky topoľčianskeho gymnázia sa na pani Brežnú svedomito pripravili; pozdravili ju v nemčine a nemčinu udržali aj počas úvodu diskusie. Bol to zážitok aj pre naše divadlo, cítili sme, že diskusia s I. Brežnou má pre mladých ľudí veľký význam.

Rozhovor postupne prešiel k sofistikovanejším témam prisťahovalectva, kedy nemecký jazyk už trochu bránil voľnosti vyjadrovania. O otázkach života v cudzine a migrácie sa študenti/tky so spisovateľkou porozprávali po slovensky. Atmosféra takmer hodinovej diskusie bola priateľská a uvoľnená a pani Brežná sa o priebehu celého stretnutia vyjadrila s radosťou a pochválila bystrosť mladých ľudí.

 

Aj topoľčianski študenti a študentky vyjadrili vďaku a zmysluplnosť návštevy v BDNR:

 

Ďakujem, veľmi zaujímavá prednáška!

Vďaka, že som pri tom mohla byť - bolo to veľmi podnetné a obohacujúce!

 

Je našim cieľom prinášať zaujímavé a výnimočné zážitky divákom, diváčkam, mladým ľuďom a darí sa nám to aj vďaka projektu STOP EXTRÉMIZMU!

 

   

 

   

 

    

 

 

 

V projekte pokračujeme opäť v decembri. S bratislavskými študentami a študentkami sa stretneme 7. 12. v divadle TICHO a spol. S projektom zavítame aj do Žiliny, kedy odohráme sériu predstavení s diskusiami pre žilinských stredoškolákov/čky v priestoroch Stanice Žilina-Záriečie 15. a 16. decembra. 

 

Monika Tatarková

__________________

 

26. október 2015: Súkromná pedagogická a sociálna akadémia EBG, Brezno

 

Homogénne obecenstvo, asi 30 maturantiek, dospelých mladých dám zo strednej školy v Brezne. Úplne odlišné publikum oproti ôsmemu ročníku na základnej škole v Slovenskej Ľupči, kam sme s projektom cestovali 23.10. Napriek môjmu presvedčeniu, že inscenácia je pre študentov/tky stredných škôl vhodnejšia než pre druhý stupeň ZŠ, tri slečny sa priznali, že inscenácii neporozumeli... neporozumeli takémuto typu divadla... Nuž aj rozširovanie obzorov v oblasti divadelnej skúsenosti je cieľom projektu STOP EXTRÉMIZMU!.

 

Najvýraznejší rozdiel som zaznamenala v kvalite diskusie. Kým deti na základnej škole vyjadrovali svoje bezprostredné názory a emócie, študentky 4. ročníka sa skôr zameriavali na fakty. Témou diskusie boli zhodne rómska otázka a otázka prisťahovalcov. Pri druhej z tém zaznievali z obecenstva najmä pochybnosti a obavy: choroby, zvýšenie nezamestnanosti, terorizmus... Lektor Rado Sloboda komunikoval so študentkami na faktografickej úrovni. Percentá a štatistické údaje hovoria o minimálnom nebezpečenstve spomínaných eventualít. Ako najdôležitejšie vyzdvihol podrobné previerky možných prisťahovalcov/kýň, ktoré sú pri vstupe do Slovenskej republiky nevyhnutnosťou. Spomenutá bola možnosť zdravotníckej karantény v prípade podozrenia na vážnu chorobu, či rozlišovanie medzi vojnovými a ekonomickými utečencami. Pri rómskej otázke bol zaujímavý tzv. rómsky mýtus (pozri viac TU). 

 

Vážne zapôsobila obava Zuzany: „Keď bude veľa multikultúrnych manželstiev, postupne vyhynú praví Slováci a stratia sa aj naše zvyky a náš jazyk. To by nebolo dobre, aby tu potom boli len samí kríženci. Veď originálni Slováci sú bieli.“

 

Radova odpoveď bola prekvapivou aj pre mňa, no čerpala z historických faktov: etnicky čistý Slovák/Slovenka prakticky neexistuje. Postupným premiešavaním starých Slovanov, Tatarov, Turkov, Maďarov, Rumunov, Valachov... tak vznikla súčasná Slovač. A náš jazyk? Je taký pôvabný a zaujímavý, že každý prisťahovalý cudzinec, sa ho túži naučiť... aj to je štatistický fakt.

 

Takouto obsažnou diskusiou sme uzavreli prvú časť projektu STOP EXTRÉMIZMU!. S inscenáciou List čiernemu synovi sa do slovenských škôl vyberieme opäť v novembri.

 

Monika Tatarková

__________

 

23. októbra 2015: Slovenská Ľupča
 
Samotný fakt, že ide o základnú školu, vo mne vzbudzoval rovnaké pochybnosti, ako posledná návšteva študentov/tiek v divadle: "Nie sú príliš mladí? Budú takejto problematike rozumieť?" Zrejme je načase, aby som sa zbavila svojich prehnaných obáv. O ich neopodstatnenosti som sa pri realizácii projektu presvedčila už neraz. Napriek tomu, že predstavenie sa odohrávalo v studenej telocvični, napriek tomu, že akustika nebola nijak vyhovujúca... napriek tomu na nás v Slovenskej Ľupči čakal ten najkrajší zážitok zo všetkých zrealizovaných častí projektu doposiaľ. Študenti/tky ôsmeho ročníka boli bezpochyby najvnímavejším publikom, aké školské predstavenie List čiernemu synovi doteraz zažilo. Porozumenie medzi obecenstvom a herečkami bolo hlboké a pevné, výmena informácií a pocitov priama a opätovaná... 
 
Vyjadrenie herečky Marianny Mackurovej:
"Podarilo sa, aby vzniklo skutočné intímno, napriek tomu, že to bola telocvičňa. Tí mladí ľudia boli úžasní. Nádherne vnímali všetky veci, bol to dialóg - komunikovali s nami."
 
Černoch, rasizmus, výsmech...
 
to boli kľúčové slová, ktoré divákom/čkam z predstavenia najviac zarezonovali. Dozvedeli sme sa to v následnej diskusii, ktorú opäť viedol Rado Sloboda. Ešte aj v nej sme sa predvedčili, že študenti/tky 8. ročníka problematike xenofóbie a rasizmu skutočne rozumejú. Zazneli dokonca paralely k téme predstavenia, hneď od dvoch diskutérov: Obdobie kolonizácie v Južnej Afrike a reakcia Nelsona Mandelu; 20. storočie v Nemecku - Hitler, židia a Rómovia v koncentračných táboroch. Ostali sme prekvapení z takej znalosti historických udalostí v skupine 13 a 14 ročných detí. Diskusia sa od Afričanov a Rómov dostala až k aktuálnej imigračnej otázke. 
 
Každý človek má tie isté práva... povedal Alex
 
Nikdy nie je dobré hádzať ľudí do jedného vreca. Keď je jeden nejaký, nemusí byť taký aj druhý. Reakcia Michala.
 
Barbora nám prezentovala osobnú skúsenosť: Zistila som, že ľudia z iných štátov môžu byť aj lepší kamaráti než Slováci. Barborka hovorila o priateľoch z Austrálie. 
 
Víziu do budúcnosti vvyjadrila 14 ročná Justínka: Máme sa my s nimi hnevať len preto, že naši predkovia sa s nimi hnevali?
 
Projekt STOP EXTRÉMIZMU! najbližšie privíta študentov/tky z Brezna na pôde BDNR 26. októbra 2015.
 
Monika Tatarková
 
____________
 
 

15. októbra 2015: Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského, Banská Bystrica

19. októbra 2015: Škola u Filipa, Banská Bystrica

 

Diametrálne odlišné publikum automaticky predpokladalo aj iný priebeh predstavenia a diskusie. Kým z gymnázia J. G. Tajovského prišli študenti a študentky 2. ročníka, Škola u Filipa projekt vybrala pre zmiešanú skupinu siedmakov, ôsmakov a deviatakov. Pri pohľade na niektoré 12, 13 ročné „takmer-deti“, ktorým sme mali hrať o zložitej problematike xenofóbie a rasizmu, vstúpila do nás mierna neistota… Našťastie, pozitívna skúsenosť z Pedagogickej a sociálnej akadémie v Lučenci, kde sme projekt realizovali 28.9., sa potvrdila aj pri mladších študentoch/tkách zo základnej školy. Lektor Rado Sloboda, ktorý po predstavení zisťoval dojmy mladého obecenstva,

s prekvapením konštatoval, že sa predstavenie páčilo bez výnimky všetkým. V prípade mladších chalanov zo základnej školy sa vyskytla trojčlenná skupinka, označujúca predstavenie ako divné, no obaja sme skonštatovali, že ich vyjadrenie pôsobilo v podstate osviežujúco v záplave pozitívnej kritiky zo strany ostatných.

 

Diskusia sa nakoniec vyvinula rozlične. Kým druhý gymnaziálny ročník zaujímali skôr otázky súvisiace s rómskym etnikom na Slovensku, s deťmi zo Školy u Filipa sa Rado pustil do rozhovoru o aktuálnej otázke imigrantov. V závere diskusie sa však dotkol aj témy našich rómskych spoluobčanov a obidvaja sme boli milo prekvapení zo zaverečného konštatovania asi 13 ročnej slečny:

 

Je dôležité sa s nimi rozprávať. Veď keby sme nekomunikovali tak by sme sa tu zachvíľu navzájom pozabíjali. Radšej sa s nimi poďme kamarátiť ako by sme sa mali zabíjať.

 

Osobne ma dojalo vyjadrenie Adama z deviateho ročníka:

 

Predstavenie nám ukázalo, aké je to hrozné, že sme takí zlí, veľa z nás je rasistov. Veď všetci sme sa narodili tu na zemi tak prečo by mal byť niekto lepší a niekto horší len za to, akú má farbu pleti.

 

Áno… prečo by mal vlastne byť niekto lepší alebo horší len za to, akú má farbu pleti?

 

23.10. navštívime s projektom STOP EXTRÉMIZMU! základnú školu v Slovenskej Ľupči. Z tejto zastávky pripravujeme aj videospot.

 

Monika Tatarková

__________

 

 

28. septembra 2015: Lučenec

 

GPS nám cieľ Pedagogická a sociálna akadémia hlási napravo. Sledujem krásnu historickú budovu na Komenského ulici v Lučenci. Víta nás pedagogička pani Rácová, už z jej prístupu dedukujem, že je všetko pripravené a náš tím srdečne očakávaný. Škola je labyrintom, na ktorého konci nás čaká pripravená poslucháreň – provizórne divadlo, javisko pre naše herečky. List už stojí, herečky sa pripravujú. Posledné organizačné slová od našej produkčnej Kristíny Belicovej, kým vojde prvá skupina študentov a študentiek, 16-17 roční tínedžeri/ky. Máme trochu obavy... stretli sa už títo mladí ľudia s divadlom? Ako prijmú divadelnú konvenciu? Ako prijmú predstavenie o rasizme? ... ? Aby sme sčasti zaplašili naše obavy a sčasti preto, aby uvedenie predstavenia nepôsobilo ako studený odchov na bežiacom páse, predstupujem pred chlapcov a dievčatá so skromne zapísanou A4. O otázkach xenofóbie a rasizmu sa s nimi snažím hovoriť zrozumiteľne, no poučne. Po mojom krátkom úvodnom exkurze mi kolegyňa Kristínka hlási, že zámer relatívne vyšiel – deti sa do mojich slov započúvali, na tvárach sa zračilo porozumenie – dokonca jeden či dvaja odpovedali aj na nie najľahšiu otázku adresovanú do pléna. List sa môže začať.

 

Okúpaná zlatistohnedá pokožka, deti na piesku, čierne kučery pripomínajúce čertove rohy, africké rytmy, zápisky z Kankánu...

 

Čím dlhšie herečky hrajú, tým viac sa naše obavy rozplývajú – deti sú zaujaté a pozorné. Klaňačka, herečky sa dvakrát vracajú a prvá várka študentov/tiek vychádza z nášho provizórneho divadla stvoreného priamo u nich v škole. Už z dverí na nás kričí asi 16 ročná slečna: „Veľmi sa mi to páčilo, ďakujem!“ Posledné zbytky obáv sa definitívne strácajú a nevrátia sa ani pri druhej skupine študentov/tiek – 2. A a 2. C. Potlesk sa opakuje, s nadšením sledujeme spokojné tváre divákov/čok. Pani Rácovej oznamujeme, že máme pre deti ešte dotazník, ochotne nás vedie z triedy do triedy aby sme zachytili spätnú väzbu a dozvedeli sa o dojmoch týchto mladých ľudí z predstavenia. Kniha zájazdových ohlasov hovorí za všetko:

Bolo to výborné, príďte zas!“
Ďakujeme, veľmi radi/y...

 

Už v aute prezerám dotazníky – odpovede sú rôznorodé pri väčšine otázok. Zaráža ma a zároveň zarmucuje fakt, že polovica opýtaných detí sa s prejavmi rasizmu stretla na vlastnej koži alebo vo svojej tesnej blízkosti... Najkrajšie a najdojemnejšie odpovede čítam pri poslednej, piatej otázke:Uvedomili ste si vďaka predstaveniu List čiernemu synovi nejaké nové súvislosti ohľadom rasizmu?“

 

To že by som sa nemala správať kruto k ľuďom inej rasy a narážať na to, že on je čierny a ja biela.“

 

Nikto nemôže za to aký sa narodí.“

 

Že naozaj nezáleží na farbe pleti, že sú oveľa dôležitejšie veci, ktoré si treba na človeku všímať.“

 

Že vôbec nezáleží na farbe pokožky, ani na národnosti, sme si seberovní.“

 

Černoch nemôže za to, že je čierny.“

 

Aj vďaka týmto pár riadkom verím, že projekt STOP EXTRÉMIZMU! má zmysel!

 

   

 

                                                                                                               Monika Tatarková