PRVÝ IMPULZ PRE DETI A ICH RODIČOV (23. 9. – 25. 9. 2014)


Prečo mi hovoria: Buď človekom, a nie klaunom?
Gregory Corso


O jazyku na medzinárodných festivaloch pre deti
Po dvoch rokoch stále platí, čo sme uviedli v roku 2012: väčšina bábkarských festivalov je venovaná deťom všetkých vekových kategórií. V 20 krajinách Európy sa koná 110 bábkarských festivalov pre deti priemerne za dva roky.  Zaujímavým je zistenie, že väčšina medzinárodných festivalov pre deti dáva prednosť neverbálnym predstaveniam zo zahraničia. Počas návštev rôznych festivalov som nezaznamenala ani úvahu o tom, či hrať v cudzom jazyku aj pre deti. Či existuje spôsob, ako na to? Prípadne, či existuje dôvod, pre ktorý stojí za to prekročiť jazykové a kultúrne, spoločenské normy? Navyše, ak je predstavenie kvalitné a niečím výnimočné. Táto bariéra sa javí neprekonateľná. Neverbálne predstavenia uľahčujú život organizátorom festivalov v mnohých smeroch – pri predaji predstavení, voči rodičom, ktorí sa cítia istejšie, ak poznajú jazyk, voči deťom, ktoré nevedia čítať titulky... (vraj čo by robili, keby mali na uškách slúchadlá kvôli prekladu, pričom sa bez zaváhania hrajú s mobilmi alebo tabletmi a nám, dospelým, to neprekáža). Podobných absurdností je viac. Prípadne sa súbory naučia inscenáciu v národnom jazyku. Preto možno provokatívne zaznievajú otázky: Načo sú medzi národné festivaly pre deti? Kvôli čomu a komu sa konajú, ak dieťa nemá šancu odlíšiť inú kultúru prostredníctvom jazyka už od útleho veku, ak od detstva nezískava vedomosť o mnohojazyčnosti sveta? Jazyk (reč) predstavenia môže inšpirovať k vedomostiam o našich susedoch, ktorí žijú a hovoria inak. V praxi to je presne naopak. Často sa dozvedáme od organizátorov a orginizátorok profesionálnych festivalov aj z jazykovo príbuzných oblastí (akými nepochybne je české a slovenské prostredie), že deti inscenácii nebudú rozumieť, aj keď ide o notoricky známy príbeh, napr. O červenej čiapočke, O psíčkovi a mačičke... a šmytec. Teda, a basta. Koniec. Táto rozprávka nemá šťastný koniec, festivaly pre deti sú síce medzinárodné, ale nezaznie na nich iná reč. A zdá sa nám to normálne, ba navyše –  prirodzené. Chránime deti pred neporozumením alebo si uľahčujeme komunikáciu pre i našu vlastnú pohodlnosť a dominanciu voči inej kultúre? 

Podľa nás táto schéma brzdí inšpiráciu a spoznávanie nového/iného nielen u detí, ale aj u rodičov a pedagogického personálu. Náš festival sa pokúsil vyrovnať jazykové znevýhodnenie v dvoch inscenáciách pre najmenšie deti (od 2 rokov) dvoma spôsobmi. Poľský súbor bude hovoriť krátke básničky dvojjazyčne, slovensko-poľsky, a v prípade maďarského predstavenia použijeme po prvýkrát simultánny preklad v podaní dvojjazyčne obratnej herečky Denisy Dér.


O programe
Výber predstavení sa konal na základe prihlásených divadiel a predstavení , priamej účasti  niektorého člena tímu na festivale (Festival of wonder, Silkeborg, Dánsko; Mateřinka 2013, Liberec, Česko; Pierrot 2013, Stara Zagora, Bulharsko; klauzury Praha a pod.) a konzultácií nami oslovených profesionálok a profesionálov v danej oblasti (v poľskom bábkovom divadle to boli Marián Pecko, Lucyna Kozien, v českom bábkovom divadle Nina Malíková, stav a úroveň tvorby v bábkových divadlách za posledné dve sezóny sme konzultovali s porotkyňami slovenského bábkového ocenenia Hašterica Máriou Danadovou a Lenkou Dzadíkovou, o situácii v bábkovom divadle na západ od našej hranici sme sa zhovárali s Lottou Nevalainen z Fínska a pod.). Do konkurzu sa prihlásilo takmer 70 predstavení z 11 krajín Európy a z USA, Izraelu (asi jedna tretina bola tvorba pre dospelých). Dramaturgická rada festivalu pracovala v zložení Iveta Škripková, Marián Pecko a neskôr Monika Kováčová. Žiaľ, pre finančné dôvody sme vyčlenili pouličné produkcie, domáce i zahraničné. Výber sme tematizovali na všetky vekové kategórie detí (od batoliat po tínedžerov a tínedžerky). V každej vekovej oblasti sme hľadali predstavenia súčasné a bábkové, vybočujúce zo zjednodušenej formy zábavy, z (ne)umeleckej recesie, skrátka vytvorené mimo schém bezobsažných hier; inscenácie, ktoré narúšajú klišé v tvorbe pre deti v ich obsahovej alebo formálnej podobe v rôznej intenzite a, samozrejme, s rôznym úspechom. Ako sa to podarilo, presvedčíte sa na Prvom impulze.

K predstaveniam prekračujúcim klišé patria štyri predstavenia s vekovým zameraním pre batoľatá (pre drobcov od 10 mesiacov, iné od 2 rokov). Všetky sa snažia narušiť názory týkajúce sa toho, že nie je možné tvoriť pre túto vekovú kategóriu detí (AKVAbatoláRIUM, BDNR, Banská Bystrica, SK; Kolo kolo mlynské, Divadlo Atorfi, Poznaň, PL; Klipi-klapi, klipi-klap, Bábkové divadlo Bóbita, Pécs, HU; O baránkovi, ktorý spadol z neba, Naivní divadlo Liberec, CZ) napriek tomu, že v západnej Európe už temer 30 rokov funguje táto línia predstavení. Dve z uvedených predstavení dosiahli majstrovstvo potvrdené rôznymi cenami (poľské a české predstavenie). 

Pre deti od 3 rokov a viac upozorňujeme na hry významnej poľskej autorky pre deti Marty Guśniowskej, v ktorých sa objavujú zaručene netradiční hrdinovia a nekonvečné námety s humánnym posolstvom. Tentoraz ich uvidíme v podaní slovenských súborov (Dobrú chuť, vlk!, BDNR, Banská Bystrica, SK; O rytierovi bez koňa, BD v Košiciach, SK). Tematicky i profesionálne neošúchané sú ďalšie dve inscenácie slovenských divadiel, nachádzajúce inšpiráciu v príbehoch o súčasných deťoch v tvorbe európskych prozaikov (Pes (prí)tulák, Divadlo PIKI, Pezinok, SK; Naozaj alebo O chlapcovi, ktorý kreslil, BD Bratislava, SK). Svojským autorským divadlom, miešajúcim tradičné bábkarské postupy so súčasným divadlom, je Cirkus ANPU, Divadlo ANPU, Praha, CZ. 

Pre tínedžerky a tínedžerov, deti od 11 rokov, uvádzame inscenácie Marvin, Divadlo loutek Ostrava, CZ, a Alica, VŠMU Bratislava, SK. Obe sú autorskými predstaveniami, pracujú s nápaditou výtvarnou kreativitou. Vo vzorke festivalových inscenácií je Alica jediným titulom čerpajúcim námet z tzv. klasického dedičstva literatúry pre deti, z Alice v krajine zázrakov od L. Carrolla. Mozaika predstavení tvorí nezvyčajnú zostavu súčasných výpovedí bábkového divadla. Neobsahuje ľudové rozprávky ani modernistické formy prerozprávania národných rozprávok pre deti. Nič proti nim, závisí od kvality inscenácie. Vzorka uvedených inscenácií je dôkazom, že bábkové divadlo pre deti sa vyvíja pestrejšie a mnohoznačnejšie než v osvedčených replikách ľudovej slovesnosti a národných rozprávok.


Na záver 
Treba uviesť, že v Prvom impulze máme príležitosť vidieť inscenácie renomovaných bábkarských režijných osobností, napr. Mariána Pecka (Dobrú chuť, vlk!), Jacka Malinowského (O rytierovi bez koňa), manželov Kataríny a Ľubomíra Piktorovcov (Pes (prí)tulák), Ivana Martinku (Naozaj alebo O chlapcovi, ktorý kreslil), Bely Schenkovej (Cirkus ANPU). Po prvýkrát (!) v našom regióne uvedieme režijný debut bábkara, tanečníka a divadelníka európskeho významu Duda Paivu z ostravského bábkového divadla (Marvin). Na druhej strane festival prináša tvorbu režisérok mladšej generácie, ktorá je prísľubom, že ešte o ich talente budeme počuť, napr. Michaela Homolová (O baránkovi, ktorý spadol z neba), Ivana Macková (Alica), Monika Kováčová (AKVAbatoláRIUM) a pod. 

 

Veríme, že impulzy Prvého impulzu prinesú viacero druhov inšpirácií, ideí a imaginácie! (is)


Deti musia mať s dospelými veľa trpezlivosti. 
Antoine de Saint-Exupéry